Miroslav Molnár
Smrť bola rýchlejšia ako ja
Ráno ma zobudil telefón. Hlas na druhej strane mi povedal, že keď môžem, nech prídem. Že situácia je vážna.
Trochu filozof a trochu optimista, cestovateľ, s 30-tkou na krku, ale večne mladý... Zoznam autorových rubrík: Náboženské, Takto to vidím ja, Filozofia, Zo sveta, Írsko, Súkromné, Nezaradené
Ráno ma zobudil telefón. Hlas na druhej strane mi povedal, že keď môžem, nech prídem. Že situácia je vážna.
Najkrajšie miesto na Slovensku je Slovenský raj. Aspoň pre mňa. Preto som rád, že po dlhšom čase som opäť mohol navštíviť tento prekrásny kúsok našej prírody. Najradšej navštevujem Slovenský raj z jeho severnej strany, od Hrabušíc. Odtiaľ je možno prejsť minimálne štyri krásne túry – Prielom Hornádu alebo rokliny Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol. Včera som prešiel roklinu Piecky. Samozrejme aj s fotoaparátom.
Keď som sa rozhodol, že začnem písať príspevky na tento blog, chcel som písať o tom, čo práve prežívam, na čo práve myslím a ako veci vidím ja. Nedá mi napísať o tom, čo som zažil dnes. Bolo to veľmi silné.
Kresťanom som sa stal úplne slobodne. Nikto ma k tomuto presvedčeniu nenútil. Pokrstiť som sa nechal, keď som mal 19 rokov. Teraz, v tieto dni, je tomu už jedenásť rokov. A nikdy som toto moje rozhodnutie neoľutoval.
Myslím, že každý deň by mohol mať zvláštne čaro, keby som sa naučil vnímať všetku krásu, ktorú mi poskytuje okolie.
Siedmy deň v týždni je spojený s oddychom, relaxom, pre kresťanov s Bohom. Ja sa už veľmi teším na zajtrajší deň.
Vďaka udalostiam z posledných rokov má hádam každý človek určitú predstavu pri pojme „terorista“. Niekto si predstaví Araba, moslima, ako samovražedného útočníka, alebo chlapa obvešaného zbraňami, či iného šialenca, ktorý straší ľudí cez médiá a internet. Títo teroristi figurujú na rôznych zoznamoch. A do takéhoto podobného zoznamu zapísali aj moje meno.
Včera som akosi dlhšie pozoroval naše sýkorky. Tým „naše“ myslím tie sýkorky, ktoré sa chodia k nám „stravovať“. Na našich vysokých ihličnatých stromoch pri dome máme dve malé plastové domčeky na kŕmenie vtáctva a niekoľko gúľ. Nie vianočné gule, ale zmes loju a semiačok.
Myslím si, že pre väčšinu ľudí žijúcich uprostred kontinentu, ako napríklad pre Slovákov, je more stále niečím fascinujúcim. Dívať sa na tu modrú rovinu bez konca, počúvať šum vĺn, ktoré sa dotýkajú suchej zeme, aby sa hneď stiahli naspäť do mora, a najmä nadýchnuť sa toho úžasného slaného morského vzduchu je aspoň pre mňa vždy prekrásnym zážitkom.