Začali sme v Zuberci, pri kostole svätého Vendelína:
Presunuli sme sa do oblasti nazvanej Chata Zverovka:
Kráčali sme Roháčskou dolinou...
...až sme prišli k Roháčskemu vodopádu:
Jesenná príroda je mix žlto-červených listov a zeleného ihličia:
Ďalej sme stúpali Spálenou dolinou, smerom na vrch Baníkov:
Tu nás však zastihla ukrutná zima, tak sme sa otočili naspäť:
Našli sme si miesto v závetrí...
...a dobre sme sa najedli:
Kamennou stráňou sme prešli na ďalší turistický chodník...
...a prišli sme k Roháčskym plesám:
Jeden člen našej výpravy si potreboval namočiť prst na nohe:
Toto bol teda najvyšší bod, ktorý sme dosiahli:
Cestou dolu sme natrafili na ďalšie pleso, ktoré patrí k Roháčskym plesám:
Ľudia tu oddychovali a užívali si slniečko a ticho:
Tak sme sa pridali k nim...
Nakoniec sme dlhou dolinou zostúpili a zastavili sme sa v Múzeu oravskej dediny...
Na Roháče sa ešte niekedy určite vrátim a teším na štíty, ktoré sme tam tentokrát nemohli zdolať. No jednoznačne je to jeden z tých krajších kútov Slovenska.